Nevera

Nevera alebo „partitúra pre obrazové médium“ je filmová poviedka kultového švédskeho režiséra Ingmara Bergmana. Bergman nás prevádza milostným trojuholníkom, ktorý sa začína úplne nenápadne, no jeho zúčastnení postupne dospievajú k vzťahovému peklu. Inšpiráciou pre príbeh Nevery bola Bergmanova vlastná skúsenosť, ktorú opísal aj vo svojej autobiografii Laterna Magica. V roku 2000 bol podľa Bergmanovho scenára natočený rovnomenný film v réžii Liv Ullman.

Herečka Marianne vedie spokojný život po boku svojho manžela Markusa, úspešného dirigenta, s ktorým majú dcéru Isabelle. Často ich navštevuje spoločný priateľ, režisér David. Vzájomné priateľstvo Marianne a Davida však prepukne vo vášnivý vzťah plný lží voči Markusovi a Isabelle. Marianne sa začne postupne rúcať jej dobre usporiadaný život, uvedomuje si, že svoju rodinu nadobro stráca a nedokáže proti tomu nič urobiť.

Aj v tomto diele sa ukazuje Bergmanovo majstrovstvo preniknúť do najhlbších zákutí psychológie postáv. Nevera totiž nenapraviteľne zasiahla životy viacerých osôb, ktoré si boli predtým vzájomne blízke. Nie je to len nevera muža a ženy. Je to nevera priateľovi, nevera dieťaťu, nevera všetkým, ktorí nám boli blízki a v neposlednom rade nevera sebe samému. Bergman príbeh graduje do rozmerov absolútneho ľudského zlyhania, z ktorého niet úniku.